Zaujímavosti z kroniky
Tak sa to začalo...
Pamätná kniha obce bola založená na slávnostnom zasadaní obecného výboru 7. marca 1930. Starostom obce bol v tých časoch Pavel Líška a notárom Július Balažoviech. Prvým kronikárom bol učiteľ a správca školy Ernest Šaško. Funkcie sa ujal 1. júla 1933. Správy o dávnejších časoch nachádzal v rôznych historických prameňoch a cennými zdrojmi informácií mu boli starší občania. V poradí druhým kronikárom obce bol učiteľ Rudolf Hostiak.Zo starších dejín obce
Najstaršími dôkazmi osídlenia územia našej obce boli nálezy črepov z popolníc. Kedysi tvorili súčasť školskej zbierky.
Prvý písomná zmienka o obci Ujlaček pochádza z roku 1390, z čias panovania cisára Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437). Dedina niesla názov Kysivlak. Jej majiteľmi boli páni z Topoľčianskeho hradu.
Dejiny obce sú späté s dejinami obce Ašakert. Spájala ich nielen spoločná história, ale boli späté aj nábožensky. V obci bolo 7 hoferov ( alebo aj hofier, príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci pôdu, často ani dom, nádenník alebo nájomca obyčajne na veľkostatku, alebo v dedinskom prostredí podnájomník), ktorý chodili na panské práce do Lahne a 9 urbárnikov ( urbárnici spoločne hospodárili vo svojom lese, pasienkoch a ornej pôde až do roku 1958, kedy boli zrušení), ktorí chodili so záprahom robotovať do Veľkých Ripňán.
Príchodom husitov až do oblasti nitiansko-stredského hradu sa zvýšil počet obyvateľov obce. Ako príklad svedčia mená – Líška, Proksa, Beňo.
Náboženstvo
Obyvateľstvo obce patrilo k cirkevnému zboru v Ašakerte. V roku 1872 bol v Ašakerte postavený kostol. Naša obec mala iba zvonicu. Pôvodne bola drevená, ale keď zhorela, tak na jej mieste v roku 1879 vystavali novú. V roku 1922 bola nadstavbou zvýšená. Zároveň boli nahradené aj dva zvony, zrekvirované počas 1. svetovej vojny. Obyvatelia obce mohli v tom čase pochovávať svojich zosnulých na dvoch cintorínoch. Starší sa nachádzal pri Karačke. Používaný bol od roku 1902. V obci sa nachádzal aj cintorín, kde pochovávali židov.
Školstvo alebo keď škola volá...
Spočiatku mali obyvatelia obce školu spoločnú s obcou Ašakert. Z Ujlakču ju v roku 1824 navštevovalo 25 detí.
V roku 1903 prišlo k osamostatneniu obce. V tomto čase bola v obci postavená škola. Finančné dôvody prinútili obec dať ju pod správu štátu. Vyučovacím jazykom bola maďarčina. Avšak náboženské predmety učiteľ vyučoval slovensky, samozrejme tajne.
Potok Radošinka
Kedysi mal potok plytké koryto. V jarných a letných mesiacoch boli domy postavené pri potoku postihnuté povodňami. Niekde stála voda aj celý rok. Vznikol tak aj močiar (Trstie) – v poli menom Pažiť. Až v rok 1907 bol močiar odvodnený kanálom. Až v roku 1907 došlo k jeho odvodneniu kanálom.
Spojenie so svetom
Do roku 1909 nebola v našej obci železničná trať. Ak chceli obyvatelia navštíviť vzdialenejšie obce alebo mestá, museli prejsť osem km do Zbehov alebo na Andač, aby mohli nastúpiť na vlak. Zmena nastala v roku 1909, kedy bola postavená trať Zbehy-Radošina. Na stavbe s finančne podieľali jednotlivé obce – Ujlaček sumou 4000 Kčs. Napriek tomu, že trať mala viesť aj cez našu obec, neplánovalo sa, že tu bude stanica. Zástavka mala byť až v Kapinciach. Obec si však vyžiadala, aby aj tu bola zriadená zastávka. Už v roku 1911 sa stalo železničné nešťastie. Vlak zrazil voz a jeho kočiša zabilo. Z tohto dôvodu navrhla správa, aby boli otvorené prechody opatrené závorami. Obec namiesto tejto varianty navrhla, aby bola postavená čakáreň, čo sa aj stalo.
Rinčanie zbraní po prvý raz
Dňa 4. augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia. V dedine zostali iba ženy, deti a starí ľudia. Potraviny boli na prídel. Aj našu obec zasiahla epidémia španielskej chrípky, na ktorú zomrelo veľa ľudí.
Obec sa prebúdza do novej doby
Po skončení vojny sa začala obec rozvíjať. Nastala opätovná výstavba domov. Dokonca sa začali stavať aj domy s dvomi izbami.
V roku 1930 žilo v Ujlačku 460 obyvateľov (z toho boli 4 židia). Živili sa prevažne roľníctvom. Kedy si u nás prevládal chov oviec. V obci boli aj remeselníci. Okolo roku 1930 tu boli 2 kováči, 5 tkáči, 1 stolár, 2 obchodníci, 1 hostinský. Múku si obyvatelia dávali mlieť v susedných obciach.
Obec administratívne prislúchala k súdnemu okresu Nitra. Úrad notára sa nachádzal v Ašakerte. Občania navštevovali lekárov vo Veľkých Ripňanoch, kde pôsobili dvaja. Vo Veľkých Ripňanoch bola aj lekáreň. Pošta, rovnako ako je tomu dnes, sa nachádzala v Ašakerte.
Kultúra v obci
V 30. rokoch bola v obci zriadená osvetová komisia. Jej predsedom bol učiteľ Ernest Šaško, tajomníčkou miestna rodáčka učiteľka Elena Líšková. Mládež hrávala ročne asi dvakrát divadlo, viac ráz sa konali rôzne prednášky a slávnosti. (Do jej pôsobnosti patrilo mládežnícke divadlo, ktoré odohralo dvakrát do roku predstavenia, rôzne prednášky a slávnosti).
V období pred 1. svetovou vojnou si mohli občania prečítať len jeden alebo dva denníky, okrem cirkevnej tlače. Po vojne sa situácia zmenila. Počet novín a časopisov sa zvýšil. Takmer v každom dome boli predplatitelia. Obyvatelia mohli okrem čítania novín a časopisov, siahnuť aj po knihách. Široký výber im ponúkala školská alebo obecná knižnica.
Politická angažovanosť
Čo sa politiky týka, ľudia sa väčšinou hlásili k republikánskej strane poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Obyvatelia Ujlačku sa pokladali za najpresnejších a najistejších platiteľov cirkevných a štátnych daní.
Výstavba kultúrneho domu a školy
Z dôvodu veľkého počtu žiakov, obec v rokoch 1928-1929 žiadala o rozšírenie školy na dvojtriedku. Žiadosti bolo vyhovené. Problém nastal s umiestnením druhej triedy, lebo v škole neboli priestory. Obec chcela ušetriť finančné prostriedky na stavbu druhej triedy, a tak miestnosť prenajímala. Z tohto dôvodu bola podaná žiadosť o povolenie dvojsmennej prevádzky. Žiadosť bola zamietnutá. Prieťahy trvali tri roky. Obec mala obmedzené prostriedky na prestavbu školskej budovy, štátne príspevky boli zastavené. S riešením problému prišiel správca školy. Navrhol postaviť kultúrny dom, v ktorého priestoroch by bola umiestená dočasne druhá trieda. Návrh bol prijatý. Plány a vedenie stavby mal na starosti murársky majster Antonín Stanček. Na stavbe sa podieľali aj samotní občania obce, prevažne tým, že na stavbu doviezli potrebný materiál. Stavba bola začatá 28. mája 1934. Kultúrny dom bol dokončený 29. septembra 1934. Nasledujúceho dňa sa uskutočnilo slávnostné otvorenie. Medzi významných účastníkov patrili školský inšpektor Miškoci, farár Záturecký.
Pomník padlým vojakom
V roku 1935 sa uskutočnila zbierka na výstavbu pomníka padlým vojakom. Vyzbieralo sa 3235 Kčs. Pred odhalením pomníka sa uskutočnila dožinková slávnosť. Vrámci nej obcou prešiel alegorický sprievod. Vystúpila šalgovská mládež. Ujlačská mládež oblečená v krojoch zatancovala ujlačský tanec zvaný „sotíš“. Úvodnú reč predniesol slovenský spisovateľ Elo Šándor. Medzi ďalšími hosťami boli – predstavitelia hospodárskej školy v Nitre, riaditeľ Ing. Frida a učiteľ Štefan Mikuláš. Pomník bol odhalený 29. septembra 1935. Postavila ho firma Bük a Sojak zo Strážnice na Morave.
Civilná protiletecká obrana
Bola v obci zriadená v roku 1937 na základe vládneho zákona. Jej veliteľom sa stal Ernest Šaško. Konali sa viaceré prednášky. V apríli bol v Ašakerti usporiadaný samaritánsky kurz. Zúčastnili sa ho aj členovia hasičského zboru z Ujlačku. Obec zakúpila 5 plynových masiek.
Stromková slávnosť
Konala sa každoročne. V roku 1937 vrámci nej boli zasadené lipy pri pomníku padlých.
Združenie - ZEM
V októbri 1937 vzniklo na podnet Pavla Proksu združenie evanjelickej mládeže (ZEM). Na nový rok sa predstavila nacvičenou divadelnou hrou.
Polárna žiara aj nad našou obcou
Áno, je to tak. Bola videná 25. januára 1938. V našich zemepisných končinách je zriedkavým javom. Červený pás sa tiahol oblohou len na niektorých miestach, prestúpený bol svetelnými stĺpmi.
Vláčikom na výlet...
V roku 1938 bol zmenený železničný dopravný poriadok. Dovtedy chodilo denne šesť vlakov, odvtedy už desať vlakov, z toho dva motorové.
Neveselý koniec školského roku
Každý rok bol školský rok zakončený oslavou. Avšak v roku 1938 sa oslava nekonala.
Rinčanie zbraní po druhý raz
Dňa 23. septembra 1938 bola vyhlásená mobilizácia. Z obce odišlo 40 mužov. V dôsledku rozhodnutia o odstúpení južných oblastí Slovenska Maďarsku sa do obce prisťahovalo niekoľko slovenských rodín z tejto oblasti – Ján Suchánsky, Ján Hudák a Michal Hudák.
Koľko nás bolo?
Sčítanie obyvateľstva sa uskutočnilo 31. decembra. Z výsledkov sčítania vyplynulo, že v obci bolo 439 občanov. V rovnaký deň odišiel do dôchodku správca školy Ernest Šaško. Na jeho miesto nastúpil Rudolf Hostiak.
Kurz dejín
Kurz bol usporiadaný počas zimných večerov roku 1940. Pripravovali ho Rudolf Hostiak a Elena Trnkocyová. Rudolf Hostiak vypracoval plány prednášok, ktoré mali občanov oboznámiť s národnými dejinami.
Zmena názvu obce, alebo ako sa z Ujlačku stala Osadka
Komisia pre stanovenie úradných názvov miest a obcí pri Ministerstve vnútra poslala obci prípis, podľa ktorého bol daný návrh na zmenu názvu obce. Obec sa mala volať Sadice alebo Osadka.
Elektrický prúd prišiel aj do našej obce
Až v roku 1942 bola na zasadnutí obecného poradného zboru odhlasovaná pôžička na 25 000 Kčs. Peniaze boli určené na elektrifikáciu obce. Dňa 6. júla sa začali práce na elektrifikácii. Už v decembri 1942 usporiadali slávnosť na oslavu zapojenia elektrického prúdu. Zúčastnili sa na nej predstavitelia elektrárne.
Preteky v recitovaní
Uskutočnili sa v Bratislave 15. novembra. Zúčastnili sa na nich členovia ZEMe z Ujlačku. Na treťom mieste sa umiestnila Anna Alchusová.
Smutné správy z frontu
Prvé správy o obetiach vojny prišli v roku 1943. Z občanov Ujlačku sa domov z východnej fronty už nikdy nevrátil Ján Vitek a Štefan Obuch bol nezvestný.
Vzdelanosť
V roku 1942 rodák z našej obce Pavel Líška bol prvým našim občanom, ktorý úspešne ukončil vysokú školu a bol promovaný na doktora všetkých vied právnych a štátnych. Ďalším občanom, ktorý úspešne ukončil vysokoškolské štúdium, bol Pavel Proksa, ukončil štúdium na teologickej fakulte.
Prelety nad obcou
V roku 1944 občania obce pozorovali stále častejšie prelety angloamerických lietadiel nad obcou.
Návšteva z ďalekého Fínska
V auguste 1944 zavítal do našej obce fínsky slovakista Dr. Santeri Akeria z Fínska.
SNP
Po vypuknutí Slovenského národného povstania dobrovoľne odišlo do Banskej Bystrici niekoľko občanov našej obce – Michal Zedník, Štefan Gašparík, Michal Líška (Dolný), Pavel Rizek, Michal Líška (Chudý).
Koniec vojny alebo keď zbrane utíchli
V roku 1943 bol vytvorený ilegálny národný výbor pod vedením Jána Líšku a Rudolfa Hostiaka. Občania poskytovali aj pomoc ruským utečencom z Nemecka prechádzajúcim našu obec.
Koniec vojny sa neodvratne blížil. Dňa 1. apríla 1945 prišlo oslobodenecké sovietske vojsko. V poslednom boji o život prišiel Pavel Líška (Dolný).
V našej obci sa občania zapájali i do politického života. Dňa 5. apríla 1945 sa v obci na založení DO-KSČ podieľalo 19 občanov. Prvým predsedom bol Pavel Petrucha. Zároveň existovala aj strana demokratická.
Ilegálny národný výbor chcel prevziať vedenie obce, ale nedostal k tomu súhlas z Nitry. Tá vymenovala nový Národný výbor, ktorý usporiadal situáciu v obci.
V roku 1945 bol vymenovaný ľudový súd, ktorý sa mal zaoberať potrestaním kolaborantov, zradcov a fašistov. V našej obci sa takýto vinníci nenašli.
Rok 1946 so sebou priniesol pokoj. Po výmene peňazí, upadol čierny trh, ktorý sa rozmohol počas vojny.
„Víťazný“ február a naša obec
Na februárových udalostiach roku 1948 sa v Prahe zúčastnili aj dvaja naši občania – Štefan Petrucha a Pavel Kišták. Vo vedení obce v tom čase boli 10 členovia Demokratickej strany a 2 komunisti.
Ako obec k názvu Malé Zálužie prišla
Vyhláškou povereníctva vnútra zo dňa 11. júla 1948 boli zmenené názvy obcí, ktoré doposiaľ mali maďarský názov. A tak sa Ujlaček zmenil na Malé Zálužie. Názov je odvodený podľa rolí pomenovaných „nad Zálužím“.
JRD
Jednotné roľnícke družstvo bolo v Malom Záluží založené 4. októbra 1952. Malo 13 členov a 70 ha pôdy. Prvým predsedom bol Štefan Petrucha. Neskôr bolo členov 29 a 240 ha pôdy. V septembri 1954 však v dôsledku rôznych nepriaznivých okolností vystúpilo 22 členov. Tak zostalo 7 členov a 37 ha pôdy. Zmena prišla 9. septembra 1957, kedy sa konala ustanovujúca schôdza JRD. Do družstva vstúpili všetci občania okrem jedného. Na začiatku spoločného hospodárenia chýbali hospodárske budovy na ustajnenie dobytka, neboli ani ošíparne. Z tohto dôvodu sa začali v roku 1958 stavať ošíparne pre 200 ošípaných. V nasledujúcom roku bol postavený kravín pre 100 kusov hovädzieho dobytka. V roku 1962 bola naša obec prvá v okrese v súťaži o najlepšie JRD. Družstvo získalo aj červenú zástavu ZS_KNV v roku 1963 ako najlepšie v kraji. V roku 1964 získalo čestný štít Ministerstva poľnohospodárstva.
Prestavba kultúrneho domu
Občania obce chceli rozšírenie už existujúceho kultúrneho domu, ale ich požiadavka sa stretla s odmietnutím. Existovali aj obce, ktoré kultúrny dom vôbec nemali. Finančné prostriedky preto mali ísť predovšetkým týmto obciam. Požiadavku rozšírenia nakoniec presadil Michal Rizek. Súhlas bol udelený len s podmienkou, že práce sa uskutočnia v akcii „Z“. Materiál financoval MNV. Dokumentáciu k stavbe vyhotovil Michal Rizek. Stavať sa začalo na jar 1959. do práce sa zapojili MNV, JRD a ČSM a občania Malého Zálužia. Pomoc poskytol náš občan pracovník SNR v Bratislave Ing. Karol Šaško a pracovník KNV v Bratislave Ing. Štefan Gašparík. Na výstavbu sa použilo 247 000 Kčs.
Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 18. septembra 1960. Pri tejto príležitosti bolo ČSM udelená putovná štandarda. Za dobré výsledky v akcii „Z“ boli občania odmenení vystúpením Bratislavského rozhlasu. Nahral tu reláciu do rozhlasu pod titulom „Sadíme my máje“.
