Poľnohospodárstvo
Územie, na ktorom leží obec Uljaček, bolo v minulosti zväčša pokryté lesmi, ktoré príchodom najstarších obyvateľov sa postupne výrubom zmenšovali. Menili sa na úrodnú pôdu, ktorá dodnes zásluhou správneho a intenzívneho obrábania a ošetrovania poľnohospodárskych plodín, poskytuje veľmi dobrú pôdu.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia asi 2/ 3 poľnohospodárskej pôdy patril veľkostatkárskym rodinám. Ostatná pôda bola obrábaná malými roľníkmi. Na pôde zemepánov pracovali zmluvní robotníci- bíreši, ktorí boli za svoju prácu platení naturáliami a dostali do prenájmu pôdu, ktorú nazvali kapustnice. Kapustnice sa nachádzali v časti chotára Pod brehom a Mlynské. Na veľkostatkárskych majetkoch pracovali aj miestni bezzemkovia a chudobnejší roľníci za dennú mzdu.Zemepáni chodili na tovarich.
Nové pracovné príležitosti pre nemajetné vrsty vznikli po výstavbe železnićnej trate hlavne pri zvoze dreva z Radošinských hôr a nakladaní cukrovej repy na susednej železnićnej stanici Kapince.
V rokoch po skonćení 1. svetovej vojny sú veľkostatkári nútení pôdu rozpredať. Nastáva obdobie parcelácie- majetky sa zmenšujú a menia svojich majiteľov. Niektoré uljacké rodiny sa odsťahovali do oblasti Žitného ostrovu, Kanady, USA, Argentíny...
Malí a strední roľníci získané pozemky obrábali konskými a kravskými poťahmi. Chudobnejší pracovali ako nádenníci na okolitých veľkostatkoch na Podlakši, v Kapinciach aj v Nových Sadoch a zbytkárskych majetkoch.
Pracovný čas za 1. Československej republiky bol oficiálne osemhodinový, ale poľnohospodárski robotníci- nádejnníci pracovali trinásť až štrnásť za dennú mzdu 6 až 8 korún muži a 3- 5 korún ženy.
Všetky poľné práce okrem prípravy pôdy- pretrhávanie repy, okopávanie, zber obilnín, krmovín, zemiakov, cukrovej a kŕmnej repy, kukurice a ostatných plodín- sa vykonávali ručne.Tradične sa pestovali aj poľné a jedlé strukoviny- fazuľa, hrach, šošovica, cícer, slovenec, neodmysliteľnou súčasťou potravín bol mak. Z priadnych rastlín sa pestovali konope, a zo získanej priadze domáci tkáči tkali plátno na odev, posteľnú bielizeň i bytový textil.
Úrodnosť pôdy poľnohospodári zlepšovali maštaľným hnojom aj použitím priemyselných hnojív.
Miestny učiteľ Ernest Šaško položil základy včelárstva a ovocinárstva, ktoré boli na svoju dobu na dobrej úrovni. Avšak krutá zima v roku 1928- 29 takmer úpne zničila jestvujúce ovocné sady a vinice.
Ešte v prvej tretine 20. storočia bol značne rozšírený chov oviec, ošípaných a kôz a postupne nadobudol stále väčší význam chov úžitkového dobytka. Mlieko, mliečne výrobky a mäso boli dôležitou zložkou dennej potravy.Od roku 1936 sa mlieko expedovalo vlakom do nitrianskej mliekárne. Väčšia časť mliečnej produkcie však bola odpredávaná na trhoch v Nitre a Hlohovci.Podobne to bolo i s hydinou( vykŕmené husi a kačice) a vajcami.
Na sklonku 1. ČSR po predchádzajúcich rokoch hospodárskej krízy a následnej konjunktúry sa poľnohospodárske produkty speňažovali veľmi ťažko a za nízke ceny
V období 2. svetovej vojny vykonávajú poľnohospodárske práce najmä ženy, starci a deti. Roľníkom, ktorým kone i povozy zobrali Nemci pomáhali tí, ktorým konské záprahy zostali doma. Pri zberových prácach počas mlatby obilia bol ku každej mláťačke úradne určený štátny výbor.Mlatobní komisári evidovali výmlet obilia a dbali na dodržiavanie plnenia predpísaných dodávok štátu- kontingentu. Vzniká priekupníctvo a šmelinárstvo s mäsom aj s obilím.Naši občania radšej za úradné ceny predávali tovar priekupníkom, ako by ho mali odovzať na štátny trh a podporiť zásobovanie nemeckej armády.
Po skončení 2. svetovej vojny bol opustený veľkostatok Bodorky úradne rozparcelovaný a daný do užívania bezzemkom- bývalým bírešom ako i účastníkom odboja, ktorí prejavili o pôdu záujem.
